Rovnako ako nákupné trendy udržateľnej módy, aj u blogerov je informovanosť o sociálnom dopade módy ešte len v začiatkoch. Ak našu (československú) blogerskú scénu sledujete, môžete mať pocit že uniformita reťazcov sa strieda s fantáziou zo sekáčov a vlastných DIY. Ako vôbec vnímajú blogeri lokálnu módnu scénu? Sú medzi nimi skutočné osobnosti, ktoré pri písaní blogov premýšľajú o tom, aký to má všetko dopad a zmysel? To, že jednou z ciest ako sa postupne prepnúť z nadspotreby na udržateľnosť, je kombinovať konfekciu s designérskymi kusmi mladých alebo etablovaných značiek, sme sa presvedčili na našom fotoshootingu s jednou z najsledovanejších blogeriek – Melisou Mincou.
Melisa Minca pochádza z Bratislavy a bloguje takmer dva roky. Počas nich sa stala jednou z najsledovanejších lokálnych blogeriek. Okrem jej blogu a FB profilu jej môžu fanúšikovia posielať otázky aj na ask.FM – denne ich odpovie priemerne 15 – pekné číslo! 🙂 Melisa momentálne študuje v Edinburgu trvalo udržateľný rozvoj. Jej článok o udržateľnej móde a blogeroch sa stal jedným z nejsledovanejším v histórií jej blogu a aj preto nás zaujímalo, ako to má Melisa v skutočnosti vo svojom šatníku a ako blogeri vnímajú lokálny design.
Minule sme sa dostali k tvojmu článku na blogu o udržateľnej móde a o tom, ako blogerky, normálne baby nakupujú/ nakupujeme … Ty ako jediná blogerka u nás študuješ niečo, čo ide vlastne proti súčasnému spôsobu konzumu. Na jednej strane dostávaš ako iné blogerky veľa oblečenia darom/ za spôsob reklamy, na druhej strane si asi najlepšie informovaná o tom, ako sa veci vyrábajú a v akých podmienkach vznikajú. Ako riešiš túto dilemu ? Ovplyvňuje sustainable development (trvalo udržateľný rozvoj) tvoj výber oblečenia?
Nepovedala by som, že som najlepšie informovaná. Myslím, totiž, že každej blogerke je už dnes jasné, že keď je niečo strašne lacné, pochádza to z Číny alebo Bangladéša, tak to asi nebol celkom kóšer výrobný proces. V čom som iná, je, že viem viac o riešeniach tohto problému. Takisto sa touto oblasťou zaoberám už dlhšie (Melissa je už vyše 6 rokov vegetariánka) a beriem udržateľný rozvoj ako niečo, čo je prítomné pri každom rozhodovaní, nie len pri oblečení. Bohužiaľ, keď na ženu, ktorá miluje módu a štýl začne niekto “hádzať handry zadarmo”, tak je samozrejme spočiatku najviac zmätená a berie ich. Po tom ako som si trochu uvedomila a napísala tento článok , sa veľa zmenilo. Odvtedy som nakúpila iba v bratislavskom sekáči, zobrala čosi z H&M Conscious Exclusive a z Choies už objednala iba pre mamu a pre ľudí, s ktorými spolupracujem, ako poďakovanie J.
Myslíš si, že to je otázka peňazí? Alebo chýba osveta, ktorá by mladé baby priviedla k tomu, aby premýšlať odkiaľ pochádzajú veci, ktoré nakupujú?
Povedala by som, že najlepšia by bola nejaká kombinácia. Dnes na to, aby si ľudia kupovali tzv. sustainable fashion treba dobrú cenu, ekologické zmýšľanie ale aj aby tie kúsky boli trendy.
H&M urobilo druhý rok Conscious Exclusive kolekciu, American Apparel je zase hrdé nato, že ich oblečenie je vyrábané bez sweat shopov – nosíš tieto veci viac ako veci od iných reťazcov? Myslím, či tvoje nákupné rozhodovanie ovplyvňuje práve eco a sociálny rozsah?
Úprimne, u mňa stále najviac rozhoduje cena. Veci si už nekupujem nikde inde iba v sekáči a za euro. Od H&M a iných dostávam niekedy veci zadarmo a preto ich nosím, inak by som u nich nenakupovala asi vôbec, lebo je to pre mňa jednoducho drahé. Výnimka je u mňa ozaj iba ten AA a H&M Trend, lebo mám s ich vecami skúsenosť, viem, že dlho vydržia a ich modely sú nadčasové. Na oblečko, doplnky ani kozmetiku už peniaze nemíňam a radšej si ušetrím na zážitky, napr. cestovanie alebo kultúrne vyžitie J.
Tvoj postoj k lokálnej móde? Orientuješ sa v českých a slovenských designéroch?
Priznám sa, že sa orientujem iba povrchne. Určite ale vidím potenciál v spolupráci českých a slovenských blogerov s lokálnymi značkami. V tom je predsa pre blogerov šanca sa odlíšiť od tých svetových. Takto všetci nosia to isté od najväčších reťazcov a na originalitu priestor nezostáva.
Máš nejakých vytipovaných designérov, od ktorých by si si raz rada niečo kúpila?
Veľmi veľmi sa mi páči ODIVI a Drevená Helena.
Na fotení ťa bavilo práve triko od Odivi. ( Celú kolekciu mladej designérky, ktorá si ide svoju cestu ako snáď nikto z jej generácie). Myslíš , že vďaka blogerkám by sa mohli napríklad začať zaujímať o lokálne značky aj iní ľudia?
Jasné. Veď o tom sú blogeri – inšpirujú, ale aj informujú.
Čo si myslíš, že sa musí zmeniť, aby si aj naša generácia ľudí odchovaných na veľkých retazcoch začali uvedomovať, že existuje dobrý lokálny design?
Myslím, že pre väčšinu ľudí oblečenie stále predstavuje iba akúsi nutnosť. Oblečenie v reťazcoch je považované za niečo ako ‘safe choice’. Majú tam stále nový tovar, takže to pre ľudí znamená, že asi musí byť trendy. Oblečenie od lokálnych designérov je niečo ako ďalší level. Možno si ľudia myslia, že tým niečo pokazia, ak sa v móde nevyznajú a kúpia si niečo od niekoho, kto sa trendami neriadi, ale tvorí vlastné. Tiež si myslím, že ak sa aj tá cena vecí u lokálneho dizajnéra nelíši až tak od reťazcov, stále majú ľudia v hlave, že sú tie veci pre nich príliš drahé. A potom ešte dostupnosť. V BA je viac ako 5 H&M obchodov a koľko Drevených Helien a ODIVI? Ľudia sú pohodlní. Opraviť ale tieto problémy podľa mňa nie je riešením. Riešenie vidím v úplnej zmene zmýšľania o móde a obzvlášť v eliminácií tzv. fast fashion – taká moja utópia.
Rovnako ako designéri, aj blogeri sú inšpiráciou pre ostatných a zároveň takisto svoju inšpiráciu niekde vyhľadávajú. Čo alebo koho štýl ťa baví?
Z lokálnych ma baví Vanda Janda, Mafin, Kaa a Wendy Ká, Adam Csoka a Mária Muška. Ale zdroj mojej inšpirácie by bolo veľmi veľmi ťažké nejako určiť. Blogy sledovať už veľmi nestíham a tak je moja inšpi všetko, čo sa na mňa nalepí – kade chodím, čo robím, čo mi náhodne vyskočí vo feedoch alebo jednoducho moje pocity.
