Fashion week zdá sa čo nevidieť zmení svoju podobu. ’Revolúciu’ začali viesť tri veľké mená – Burberry, Tom Ford a Vetements, keď oznámili, že už viac nebudú dodržiavať 4 mesačný časový odstup medzi prehliadkami a reálnym predajom kolekcií. Nové kolekcie budú prezentovať len dva krát do roka, a kúsky z móla budú dostupné ihneď po ich skončení online aj v predajniach. Týmto novým prístupom chcú zamedziť kopírovaniu fast-fashion reťazcov, ktoré vyprodukujú svoje kolekcie rýchlejšie než sa ’originály’ dostanú na trh. Taktiež chcú podporiť predaj ’horúcich kúskov z móla’ takzvaný ’see now, buy now’ prístup. Článok nájdete tu: http://fashionista.com/2016/02/fashion-week-overhaul-burberry-tom-ford-vetements
Akým problémom čelí súčasný stav módy? A ako ho napraviť? Čo spôsobuje digitalizácia kolekcií? Snaha známych módnych domov predať čo najviac a osloviť čo najväčšiu kategóriu ľudí rúca hranice výnimočnosti a glorifikovaného luxusu. Značky kopírujú jedna druhú a to hlavne kvôli jednoducho prístupnej digitalizácii. Luxusné značky strácajú svoju identitu pre zisky a správajú sa ako producenti spotrebných výrobkov, nie ako tvorcovia s individuálnym kreatívnym prístupom. Prečítajte si diskusiu známych osobností módy, kde sa dozviete o problémoch viac: http://www.businessoffashion.com/articles/opinion/the-roundtable-fixing-the-fashion-system
Súčasný módny svet reaguje na situáciu, ktorá je už mesiace pálčivou témou všetkých médii a to osudy utečencov. Šancu aby sa imigranti stali súčasťou módnej prehliadky sa rozhodol módny dom Ikire Jones počas špeciálnej prehliadky ’Generation Africa’ vrámci show Pitti Uomo vo Florencii. Snahou inštitúcie ITC zaoberajúcou sa podporou etického prístupu k móde, ktorá sa postarala o výber modelov, je snaha ukázať podobu imigrantov ako ľudí, ktorí sú nám rovnocenní a nemáme dôvod ich podceňovať. Ako prehliadka vyzerala nájdete tu: https://www.rt.com/news/329083-italy-catwalk-refugees-fashion/
Prípad ako ten z Pitti Uomo je však viac menej výnimočný, častejšie sa s utečencami spája nelegálna pracovná činnosť v textilných továrňach. Počas minulého týždňa sa módne reťazce H&M a Next priznali, že zamestnávajú deti sýrskych utečencov vo svojich fabrikách v Turecku, čím Turecko porušuje medzinárodné právo, ktoré zakazuje zamestnávať deti mladšie ako 12 rokov. Turecko je tretím najväčším textilným dodávateľom po Číne a Bangladéši. V istanbulskej továrni zarobia dospelí sýrski utečenci za 60 hodín práce týždenne, 300 libier mesačne píše denník The Independent. Až 60% prípadov však predstavuje nelegálnu pracovnú činnosť. Odvrátená strana módy, pred ktorou si nemožno donekonečna zatvárať oči. Celý článok nájdete tu: http://www.independent.co.uk/news/world/middle-east/syrian-children-found-working-for-uk-clothing-suppliers-including-next-and-hm-a6845431.html
Je možné skutočne zistiť podmienky pracovníkov v textilných továrňach? Americká nezisková organizácia Good World Solutions, ktorá sleduje podmienky výroby amerických značiek v zahraničí vyvinula program Laborlink, ktorý sprostredkúva dáta na základe telefonických rozhovorov a odpovedí jednotlivých pracovníkov ohľadom ich bezpečnosti a spokojnosti. Pravdepodobne vďaka faktu, že v rozvojových krajinách vlastní mobilný telefón až 89% ľudí, sa rozhodli pre zisk informácii práve skrz mobilné dotazníky. Za 6 rokov svojej existencie zistili že iba 77 % pracovníkov v továrňach sa cíti bezpečne, 32 % nemá preplatené presčasy a až 50% uviedlo verbálne napádanie. Krutá daň za fast-fashion a nadprodukciu. O podmienkach sa viac dočítate tu: http://www.theatlantic.com/business/archive/2016/02/laborlink-factory-survey/434004/
