Johannku Grigarovú sme stretli v jednom bratislavskom bytíčku. Položili sme jej pár otázok a nafotili malý editoriál. Boli sme zvedaví, aké to pre ňu bolo začať s vlastnou značkou, ako vníma proces tvorby a akú perspektívu má podľa nej malá značka v slovenskom prostredí. My sme sa do jej kúskov zamilovali, dôkaz namiesto sľubov tu.
1. Na Slovensku máš už isté meno, ale v Čechách ťa skoro nepoznajú… Ako by si sa sama predstavila?
Vcelku jednoducho – volám sa Johanna, na Vysokej škole výtvarných umení študujem odbor textilný dizajn a naplno si to užívam. Už približne tretí rok šijem pod značkou Ushy.té a s najväčšou pravdepodobnosťou som našla to čo ma baví.
2. Ako ti napadlo urobiť značku? A čo názov? Ushy.té. Ten je naozaj trefný..
Celý proces vznikol veľmi nenásilne. Začínala som so svojou kamarátkou (teraz už švagrinou) v ére, keď boli v móde náušnice zo živice. Chceli sme si vytvoriť niečo vlastné na uši a okrem toho som sa začala učiť šiť na stroji. Skúšali sme svoje výrobky predávať a mali sme v okolí dobré ohlasy. Názov Ushy.té vznikol veľmi spontánne, keď som si uvedomila že obsahuje oba produkty, ktoré sme vytvárali. Náušnice a ušité oblečenie. Teraz fungujem samostatne a Ushy.té je už značkou zameranou len na textil.
3. Podľa čoho tvoríš? Čo ťa ovplyvňuje? Máš v móde nejaký vzor?
Nechávam sa inšpirovať svojim okolím. Rada sa s ľuďmi rozprávam a dozvedám sa čo sa im páči. Brigádujem v rodinách, ktoré ma inšpirujú prostredím, v ktorom žijú. Sledujem všetky stránky, ktoré sú plné pekných obrázkov a každý deň si isto prekliknem aj pár zahraničných blogov. Samozrejme je to aj hudba, ktorá má čarovnú moc v tom, že mi zvyšuje predstavivosť. V tomto všetkom však nechávam prejaviť svoju vlastnú intuíciu. Čo si osobne myslím, že by sa mohlo ľuďom páčiť a páči sa mne. Mojim osobným vzorom je (pre textilákov veľmi známa značka) fínske Marimekko. História spojená so silnou myšlienkou v jednoduchých vzoroch. V lete som mala možnosť ohmatkať ich veci naživo. Je to pre mňa top topov.
4. Sleduješ módnu scénu lokálneho dizajnu? Ktorú značku považuješ zo slovenských a českých za kvalitnú a inšpiratívnu?
Myslím, že je dôležité sledovať lokálny dizajn a ostatných, skúsených lokálnych dizajnérov. Nebyť zavretý v komôrke a len šiť od rána do večera. Podľa mňa sa lokálna scéna asi len pomaly rozbieha, čo ma teší. Stále nemám vyhranený názor, ale dizajnér, ktorý na mňa v poslednom čase zapôsobil bol Jakub Polanka.
5. Čo z tvojej práce ťa najviac baví? Vymýšľanie oblečenia, šitie alebo už reálny výsledok na niekom?
Úplne jednoznačnú odpoveď nemám. Pravdepodobne najlepší pocit mám, ak je výrobok hotový a niekto si ho po skúške kúpi s úsmevom na tvári. Jednou z mojich úchyliek je natáčanie videí. Keď sa to čo vytvoríte reálne hýbe na niekom a dáte tomu myšlienku.
6. Tvoje pánske motýliky sú z tvojej tvorby asi najznámejšie. Ako to bolo? Začala si najskôr s nimi a potom prešla na oblečenie?
Začínala som šitím jednoduchých vecí z jemne infantilných látok. Postupom času som sa upokojila a moje veci dostali reálnejšiu a nositeľnejšiu podobu. Motýliky prišli spontánne. Svoj prvý som ušila môjmu bratovi na svadbu. Teraz na ne reaguje mnoho ľudí a je to veľmi milý podarúnok pre všetkých pánov. Okrem motýlikov mám v ponuke aj dámske šaty, sukne, pánske a dámske košele a tričká, ktoré ľudia môžu vidieť hlavne na marketoch a festivaloch. Všetko je však vytvorené viac-menej ako unikát.
7. Šiješ si všetko sama alebo ti niekto pomáha? Odkiaľ máš látky?
Celú tvorbu riešim sama. Od nápadu až po samotnú realizáciu. Pomoc príde pri fotení oblečenia a natáčaní videí. Látky sa snažím nachádzať v meste odkiaľ som. Môj odbor na škole ma vychováva k tomu, že raz tie látky budú vznikať u mňa.
8. Aké sú tvoje ciele s Ushy.té? Myslíš, že je možné, aby to bol jedného dňa tvoj real job?
Myslím že je možné všetko. Závisí to od toho, čo všetko do toho vložím. To koľko energie vynaložím na prácu, sa odzrkadlí na tom ako budú ľudia reagovať. Ľudia sú zaujímavé tvory, ktoré reagujú na ponuku. Ak nájdu v obchode jeden typ jogurtu vyberú si samozrejme ten. Ak ich je tam však 10 už uvažujú čo sa im páči. To znamená, že treba pracovať tak, aby môj „jogurt“ najlepšie chutil a navonok komunikoval kvalitnú myšlienku.
