Když se řekne pletený materiál, na první dobrou si představíme svetr. Ale přitom je tady spousta návrhářů, jež těží z tohoto materiálu i propojení moderny s tradicí. A jednou takovou návrhářkou je Magdaléna Seppová.
Její tvorba je ženská, ale ne prvoplánově. Je jemná, ale zároveň cool. Vedle návrhářství studuje na UMPRUM v Praze a založila subbrand PALAVA STUDIO, které vzniklo během její stáže v Nizozemsku. Název nevyznačuje oblast na jižní Moravě, ale vyjadřuje v angličtině chaos. Život občasně chaos být může, a právě onen životní chaos inspiruje Magdu při tvorbě Palava Studio. Koncem června představila také svou diplomovou práci. A co bude dál? Co ji inspiruje, co chystá a jaké hodnoty jsou pro ni v módě klíčové?
Co pro tebe znamená módní průmysl? Jaké emoce s ním máš spojené?
Pre mňa je to taký love-hate relationship. Móda ma vždy priťahovala, ale časom som si uvedomila, že ma vlastne najviac baví jej výrobno-technická stránka – procesy, materiály, remeslo, technológie. Možno ešte viac než to „pozlátko“, ktoré si väčšina ľudí s módou spája. Fascinuje ma, ako sa dá aj cez technické riešenia a detaily vyjadriť niečo veľmi osobné a citlivé.
Jak bys někomu prezentovala svou značku? Co jsou hlavní pilíře, na kterých stavíš?
Značku budujem pomaly a prirodzene – bez potreby mať hneď presne definovanú víziu. Viem však, že jej základom budú vždy pleteniny, ktoré mi dávajú priestor prepájať technické riešenia s výtvarným prístupom. Zaujíma ma práca s materiálom, farbami a štruktúrou, mám rada organickosť a istý výrazový kontrast. Nie je mi blízka tmavá, depresívna estetika, ktorá je dnes často vidieť – aj keď chápem, že reaguje na dobu. Mňa zaujíma skôr to, ako môžeme cez dizajn prinášať jemnosť, úprimnosť a niečo ľudsky citlivé.
Jak vnímáš vztah mezi krásou a funkčností? Musí jít vždy ruku v ruce?
Myslím si, že v bežnom živote by krása a funkčnosť mali ísť dokopy – dobrý dizajn vie byť aj praktický, aj vizuálne príťažlivý. Zároveň ale cítim, že na študentov sa často tlačí, aby už počas školy robili premyslené, nositeľné veci. Ja si myslím, že škola má byť aj priestor na hľadanie vlastného štýlu a experimentovanie. Je úplne v poriadku vytvoriť niečo, čo možno nie je úplne funkčné, ale vizuálne alebo pocitovo niečo vyjadruje.
Co tě naposledy kreativně zasáhlo? Z čeho nejvíc čerpáš. inspiraci?
Veľmi silno ma nedávno zasiahli diela Marka Rothka, konkrétne jeho „Multiforms“. Bola to úplne iná rovina Rothka, než akú som poznala predtým. Jeden z týchto obrazov sa stal aj priamou inšpiráciou pre farebnosť mojej diplomovej kolekcie. Najväčšia inšpirácia ale pre mňa prichádza z pozorovania okolia: štruktúry, príroda, svetlo. V jednoduchých, bežných veciach často nachádzam tie najzaujímavejšie podnety.
Sleduješ aktuální trendy, nebo se od nich spíš distancuješ?
Trošku so zahanbením haha, ale trendy až tak nesledujem. Móda je dnes extrémne rýchla a preplnená, takže sa snažím nájsť vlastnú cestu skôr cez technológiu pletenia, ktorú mám rada a kde môžem skúšať nové veci. Zároveň však vnímam, že bez sledovania trendov sa dnes človek asi nezaobíde, takže to beriem ako takú povinnú jazdu. Jasné, mám ale svojich obľúbencov – značky či tvorcov, ktorí trendy interpretujú a tých rada ich sledujem.
V dnešní době se dostává do popředí udržitelnost a určitá inkluze, propisují se tyto faktory i do tvoji tvorby?
Minimalizovať odpad je pre mňa pri pleteninách úplná priorita, hlavne keď ide o väčšiu výrobu. Čo sa týka inklúzie, stále na tom pracujem, ale veľmi by som chcela, aby moje veci vedeli nosiť ľudia rôznych veľkostí a tvarov. Aby sa v nich každý cítil pohodlne a nemuseli sa prispôsobovať odevu, ale odev im. V tom sú pleteniny ideálna voľba, lebo sa prirodzene prispôsobujú telu a zároveň vedia byť pohodlné a flexibilné.
Udržitelnost může mít spoustu podob – materiály, lokální výroba, nadčasovost. Jaký je tvůj přístup a co pro tebe v praxi znamená tvořit „udržitelně“?
Pre mňa je udržateľnosť hlavne o tom konkurovať veľkým značkám tým, že sa snažím využívať čo najviac lokálnych dodávateľov a výrobu mať čo najbližšie, aby som ju vedela sama skontrolovať. Aktívne rozmýšľam nad výberom materiálov, hoci priznám, že ma poslednú dobu celkom baví pracovať aj so syntetickými vláknami a efektnejšími priadzami, ktoré nie sú práve najudržateľnejšie.
Máš pocit, že se česká scéna nějak vyvíjí? Co jí chybí, a co na ní miluješ?
Je veľmi zaujímavé sledovať rozdiely medzi českou a slovenskou lokálnou scénou. Každá sa vyvíja vlastným smerom. Česká scéna pôsobí dosť sofistikovane a trochu viac luxusne, zatiaľ čo slovenská je možno o čosi punkovejšia a podľa mňa aj viac eklektická. Baví ma sledovať práve tieto rozdiely a to, ako sa navzájom dopĺňajú.
Na českej scéne mám rada tú profesionalitu a vysokú úroveň spracovania, ktoré často vidieť vo výsledných kolekciách. Naopak, na slovenskej scéne si cením jej odvahu a tvorivú slobodu, ktorá dovolí experimentovať a byť viac „outside the box“. Čo mi však trochu chýba, je silnejšie prepojenie s reálnym konzumentom a priemyslom. Myslím si, že kvalita a nápady sú tu konkurencieschopné aj v zahraničí, ale treba viac spolupráce a väčšieho porozumenia trhu.
Jak vypadá tvůj kreativní proces? Skicuješ ručně, kolážuješ, nebo začínáš rovnou s látkou?
Môj kreatívny proces začína väčšinou vizuálnou inšpiráciou – rada pracujem s moodboardmi, kde si zbieram obrázky, farby, textúry alebo vzory, ktoré ma oslovia. Potom si vyberám tie elementy, ktoré najviac rezonujú s tým, čo chcem vytvoriť. Pri navrhovaní outfitov sa skôr sústredím na farebné kombinácie a vzory než na detailné skice. Keď pracujem na materiáloch, často začínam úplne od nuly, a tak tvar aj celkový vzhľad odevu vznikajú spolu s tým, ako sa materiál vyvíja. Je to pre mňa spôsob, ako sa pri tvorbe viac nechať viesť pocitmi a skúmať nové možnosti.
Jaký je tvůj oblíbený materiál – a je nějaký, kterého se pořád bojíš?
Keď vytváram pleteniny, rada pracujem s klasickou vlnou, z ktorej sa pletie nádherne. V zmesi s hodvábom ma baví tiež, dodáva materiálu jemnosť a luxusný pocit. Rada by som skúšala pliesť viac z tencelu alebo viskózy. Páči sa mi aj lesk niektorých priadzí, ale nie je to pre mňa jediný kritérium – skôr sa snažím nájsť rovnováhu medzi vizuálom, kvalitou a tým, čo mi materiál umožní technologicky. Čoho sa trochu bojím, je práve kominácia tkaných materiálov s pleteninami ale viem naisto povedať, že výsledok by bol určite veľmi zaujímavý.
Jak by vypadala tvoje vysněná módní přehlídka?
Určite vonku a ideálne v prírode. Trošku ala Jacquemus. Akože v spojení s prírodou a prirodzeným svetlom!
Kdybys mohla obléknout kohokoliv na světě – kdo by to byl a proč?
Asi by som najradšej obliekala ľudí okolo seba – kamarátov, známych, všetkých, ktorí moju tvorbu podporujú a úprimne sa z nej tešia. Baví, keď moje veci nosí niekto, komu to niečo dáva a kto v tom nájde kúsok seba.
Na co se můžeme těšit v tvojí další tvorbě?
Veľmi by som chcela pretaviť niektoré kúsky z kolekcie do nositeľnejšej a predajnejšej podoby, myslím, že by to potešilo aj ľudí, ktorí moju tvorbu sledujú a podporujú už dlhšie. Okrem toho plánujem novú kolekciu v rámci môjho subbrandu PALAVA STUDIO. Plánov mám naozaj veľa a teším sa, čo ešte prinesie tento rok.
