Slovenská návrhářka Dorota Kostelná ve své tvorbě propojuje osobní prožívání, storytelling, kulturní paměť i společensko-kritická témata. V rozhovoru pro Fashion Map mluví o své kolekci Post Tenebras Lux, inspiraci slovenskou kulturou i o tom, proč je podle ní důležité hledat světlo i v temnějších tématech.
Kdo jsi jako návrhářka – a kdo jsi mimo ateliér? Když zrovna netvoříš, kde tě můžeme nejčastěji potkat?
Asi by som to rozdelila na život v ČR a na Slovensku. Doma som nikdy nebola oslobodená od povinností, takže u mňa neexistoval scenár, že by som sa zavrela do izby a len tvorila. Toto som okúsila až na vysokej škole, keď som začala tráviť všetok voľný čas v ateliéri. A takto to je viac-menej dodnes. V českom prostredí trávim väčšinu času tvorením a pohybujem sa v komunite kreatívnych ľudí, ktorí nad svojou tvorbou premýšľajú prakticky neustále. Na Slovensku som viac s rodinou a kamarátmi, často v mojej obľúbenej Ovečke (kaviarni), rada chodím na koncerty a festivaly, kde tiež čerpám inšpiráciu. Tie svety sa nedajú úplne oddeliť, prirodzene sa prelínajú a nadväzujú na seba.
Proč zrovna fashion? Pamatuješ si moment, kdy sis uvědomila, že se chceš věnovat módě?
Myslím si, že láska k móde mnou prúdi od malička. Moja mamka chcela študovať módu, celý život šila a vždy si dávala záležať na tom, ako nás obliekala. Starí rodičia si veľmi potrpeli na kvalite, babka chodila vždy elegantne a zladene, dedko mal obleky z Ozety. Pamätám si, ako som si skúšala babkine šperky a topánky, aj keď mi boli veľké. Prvý impulz ale prišiel asi v momente, keď som dostala svoj prvý Topmodel skicár. Vtedy som sa cítila ako skutočná návrhárka.
Kdyby ses nevěnovala módě, jaká jiná oblast by tě lákala?
Určite by som robila niečo kreatívne, čím by som zhmotnila moje prežívanie, myšlienky a koncepty. Ak by to malo byť úplne mimo umenia, bola by to psychológia. Pri výbere vysokej školy som sa rozhodovala práve medzi týmito dvoma smermi. Od malička analyzujem správanie ľudí a snažím sa ich pochopiť do hĺbky, takže to vnímam ako svoju prirodzenú súčasť.
Momentálně studuješ Design oděvu na UTB ve Zlíně. Co ti toto prostředí zatím dalo jako nejcennější zkušenost nebo pohled na tvorbu?
Počas štúdia som sa naučila stáť si za svojím a obhájiť si vlastné vízie. Nikdy som si veľmi neverila a stále s tým mám problém. Myslím si však, že je veľmi dôležité obhájiť si svoju prácu pred vonkajším svetom a bojovať so svojím vnútorným prežívaním. Najcennejšie, čo mi táto škola dala, sú ľudia a komunita v ateliéri. Hoci to nie je pre nikoho jednoduché, podporujeme sa, radíme si a konzultujeme spolu, a za to som najviac vďačná.
Jaká témata nebo emoce tě v poslední době nejvíc pohánějí? Co tě při tvorbě inspiruje?
Najviac ma inšpiruje slovenská kultúra, história, umenie a hudba, najmä underground. Povedala by som, že je to vpísané hlboko do mojej DNA skrz mojich rodičov, ktorí mi túto znalosť a lásku odovzdali. Čo sa týka emócií, najviac ma poháňa stres. Je to taká dvojsečná zbraň – na jednej strane ma ničí, na druhej ma posúva ďalej. Či už ide o časový tlak, alebo o stres z budúcnosti a pocit, že to musí byť dosť… dobré, nové, originálne a pochopiteľné.
Kdybys měla svou tvorbu popsat třemi slovy, která by to byla?
Politická, konceptuálna, nostalgická… Slovenská a žiadna iná, hahaha.
Jaký pocit bys chtěla, aby člověk zažil, když si oblékne tvůj kousek?
Sebavedomie. Chcela by som, aby sa cítil cool a stál si za tým, že to má oblečené, hoci to nie je úplne konvenčné.
V rámci fashion eventu Dotek jsi představila svou kolekci Post Tenebras Lux. Můžeš nám ji blíže představit?
Kolekcia vznikla ako spolupráca s obuvným designerom Martinom Severom na jeho diplomovej práci, ktorá sa venuje témam siekt a kultov. Princípy, na ktorých tieto skupiny stavajú a mechanizmy, ktoré využívajú na udržanie si svojich členov. Táto téma mi na prvý pohľad bola veľmi vzdialená, preto som ju uchopila ako príbeh padnutého človeka na pokraji síl, ktorý nájde útočisko v sekte, ktorá mu klamlivo sľubovala nový, lepší život. Prechádza rituálmi, stáva sa súčasťou systému, až sa dostane do bodu ticha, kde začne počúvať vlastný vnútorný hlas a precitne. Počas tvorby tejto kolekcie som zistila, ako ma napĺňa hľadať svetlo v temných témach a pretvárať mne vzdialené témy na mne vlastné.
Kolekcia obsahuje 7 modelov, každý z nich predstavuje jednu postavu v pyramíde moci. Nosným materiálom bola useň z kozy, ktorá symbolizovala obetu. Výrazným elementom bolo parožie, ktoré pôsobí ako krídla na vodkyni a má navodzovať temnú, no zároveň dôveryhodnú emóciu, ako nejaká mýtická bytosť.
Samotný název pracuje s motivem světla po temnotě. Je to osobní výpověď, nebo spíš obecnější komentář k době?
Je to metafora akejkoľvek skľučujúcej situácie, napr. zlej partie, v ktorej sa môžeme ocitnúť. Moment, keď robíme veci, s ktorými sa nestotožňujeme, len preto, aby sme niekam patrili. Ten múr hodnôt, ktorý máme v sebe vybudovaný, búrame, no ak sú základy pevne postavené, môžeme na nich znovu stavať. Vždy je tu možnosť na nový začiatok, na zmenu, ak sa pre ňu rozhodneme. Takže nakoniec je vždy po temnotách svetlo.
Jednotlivé modely jsi na sociálních sítích představila pod konkrétními jmény, doplněné krátkými básněmi. Proč ses rozhodla dát každému kusu vlastní identitu?
Je to príbeh a každý model zachytáva konkrétnu fázu, emóciu a prežívanie. Preto som ku každému chcela vytvoriť aj pozadie, aby sa divák nad tým mohol pozastaviť aj spätne, nielen na móle. Tieto texty boli použité aj v hudbe sprevádzajúcej kolekciu, ktorú vytvoril Rainer.
Narazila jsi během tvorby této kolekce na moment, který tě zásadně prověřil – technicky nebo i třeba mentálně?
Najväčšou výzvou bola samotná téma. Som veriaci človek a preto mi tématika siekt a kultov vôbec nebola blízka, práve naopak som sa jej skôr vyhýbala. S Martinom sa mi však veľmi dobre spolupracuje, preto som napriek tejto výzve chcela spracovať túto tému a pretransformovať ju do konceptu a vizuálu, ktorý by korešpondoval aj s mojou estetikou. Prišla som na to, že vo svojej tvorbe často spracúvam spoločensko-kritické témy a táto kolekcia mi do tejto kategórie veľmi pekne zapadá.
Máš v tento kolekci osobní favorit? Kousek, který je ti nejbližší?
Môj favorit je model Zviazanosti. Znázorňuje zviazaného, zabehnutého člena. Obsahuje veľa doplnkov, od headpiecu, ktorý je tvorený z kožených orchideí a symbolizuje prenikanie názorov do hlavy (prekvitá nás to)… cez opasky, okolo trupu a rúk, ktoré ešte viac spôsobujú nehybnosť a skľúčenosť, na šatách sú ručne našívané červené korálky, ktoré znázorňujú krv. Tento model mi je blízky, lebo reprezentuje úzkosť, nehybnosť v ktorej sa často ocitávame, presítenosť informáciami, pocit neschopnosti vyriešiť problémy a to je to dno, od ktorého sa odrážame a rastieme v silnejších.
Tvá předchozí kolekce Forbidden Alice měla silný narativní rozměr. Jak tento příběh vznikal – a co pro tebe osobně znamenal? Je pro tebe storytelling přirozenou součástí tvorby?
Bol to pre mňa osobný protest proti cenzúre v umení a zmenám v kultúrnej komore na Slovensku, po nástupe novej ministerky kultúry. Kolekcia vznikla ako zadanie semestrálnej práce, kedy sme dostali tému “Prológ” a ja som po zdĺhavej rešerži prišla k jednej z mojich obľúbených rozprávok, Alica v krajine zázrakov. Začala som študovať prológ tejto knihy a zaujal ma tým surrealizmom a neuchopiteľnosťou. Vedela som, že sa toho chcem držať, no chýbala mi tam moja duša. Okolo tohto obdobia novozvolená ministerka kultúry začala odvolávať riaditeľov národných kultúrnych inštitúcií, ktorý venovali celý svoj profesný život kultúre a namiesto uznania dostali neúctivé oznámenie o odvolaní. A tieto udalosti sa mi prirodzene spojili s v jednu syntézu vyjadrenú vetou: „Ako Alenka nasledovala zajaca, tak aj my nasledujeme politikov a padáme do nory neznáma.” Storytelling sa prirodzene stal súčasťou mojej tvorby… áno. Baví ma, že jeden model reaguje na druhý a vytvárajú širší príbeh spoločne.
Jak u tebe vypadá proces návrhu – od prvního nápadu až po finální produkt? Je to spíš intuitivní práce, nebo máš vyloženě systém a rituály?
Z veľkej časti je to intuitívna práca, nerada sa držím nejakého konkrétneho návrhu ale v procese prichádzam na to, čo sa mi k čomu hodí, z akého materiálu by to bolo lepšie a keď nie som s niečím stotožnená, tak sa k tomu vrátim až práve pri realizácii. Najčastejšie si spravím prvotnú ilustračnú skicu a tá mi určuje základnú siluetu. Nerada pracujem s kalikom, takže pracujem vždy buď s finálnym materiálom alebo jemu podobný na skúšku a tým mi často vzniká základ na nadväzujúci model. Následne rozmýšlam na detailoch, výšivkách, doplnkoch, kombináciách. Pre niekoho to môže pôsobiť chaoticky, no pre mňa to je už systém.
Které materiály sama nejraději nosíš? Používáš právě je při své tvorbě? Je nějaký materiál, se kterým bys naopak nikdy nechtěla pracovat?
Asi budem pani obecná, ale mám najradšej bavlnené materiály, aj nosiť, aj s nimi pracovať, má toľko podôb a variánt, či už denim, zamat, plátno, popelín, že vás v podstate nikdy neomrzí a zároveň je pohodlná, príjemná. Okrem toho veľmi rada pracujem s usňou, je taktiež veľmi variabilná a svojou tuhosťou sa vie rôzne správať a formovať, to ma na nej baví.
Asi nemám materiál, s ktorým by som nikdy nechcela pracovať, rozdeľujem ich skôr do kategórii, s ktorými sa ťažko pracuje, ale chcela by som sa naučiť s nimi pracovať, ako napríklad šifón, šušťák,… a materiály, ktoré by som postupne chcela vyradiť z tvorby a to sú syntetické materiály, ktoré designéri často volia nie preto, že s nimi chcú pracovať, ale preto, že sú cenovo dostupnejšie.
Udržitelnost je dnes velké téma. Hraje ve tvé práci roli? Jak se na ni díváš ty?
Určite áno, keďže o nej počúvam odkedy módu študujem a či chceme alebo nechceme určite nás to ovplyvňuje a stáva sa prirodzenou súčasťou našich procesov. Úprimne som z tejto témy už trochu presýtená, lebo je rozoberaná všade, no zároveň nevnímam vo výsledku, nejaký reálny posun, ale skôr “menšie zlá”, ktoré spoločnosť akceptuje. Dobrým príkladom sú secondhandové obchody. Je super, že sa mládež rozhoduje vyberať z týchto kúskov, no stal sa z toho trend a nakupujú tam rovnaké, ak nie väčšie množstvo odevov, ako v fast fashion reťazcoch, ktoré si oblečú raz, možno dvakrát. Nepodporujú síce problematické podniky, ale mindset ostal rovnaký. Podľa mňa je dôležitejšie, naučiť ten trh, že kolekcie nevychádzajú každý mesiac a ani designeri nie sú schopní produkovať kolekcie na počkanie.
Sleduješ a/nebo reaguješ na módní trendy?
Určite podvedome áno, pôsobia na každého, či už farebnosťou alebo aplikáciami. Vedome na to nekladiem dôraz, pretože tvorím viac konceptuálne, ale klamala by som ak by som to stopercentne poprela.
Jaký je tvůj vztah k fast fashion? Myslíš, že má v dnešním světě ještě své místo?
Myslím si, že tu bude mať miesto vždy, lebo ľuďom sa nechce nad tým rozmýšlať, je to dostupné, proste niečo potrebujú, kúpia a idú ďalej. Ja osobne vo všeobecnosti nenakupujem často (s výnimkou topánok cez Vinted), ale určite nie som príkladný stopercentne udržateľný človek, sem tam si z takého obchodu, tiež niečo kúpim.
Jak vnímáš pozici mladých návrhářů na české (a slovenské) módní scéně? Máme pro ně dost prostoru?
Asi sa mi na to nedá pozerať objektívne, keďže som súčasťou, ale pokúsim sa. Nedávno som bola súčasťou akcie v Trenčíne zastrešenou Slovak fashion councilom, kde dali v rámci Manifestu hlavného mesta kultúry 2026, priestor práve nám mladým designerom. Zároveň v Trenčíne vznikol priestor LUMó (Laboratórium udržateľnej módy), tento priestor bude slúžiť aj ako display práve začínajúcich designerov a budú tam rôzne diskusie a akcie aj pre nich. Toto vnímam veľmi pozitívne a nádejne.
Súčasne vnímam, že sa snažia aj magazíny aj stylistky oslovovať začínajúcich návrhárov, no bez nároku na honorár, a niekedy si designeri preplácajú aj poštovné, keď posielajú modely niekam na fotenie/točenie. Niektoré modely sa požičiavajú vyslovene iba na fotenia a nijakým spôsobom sa investícia venovaná do kolekcie nevráti, a veľakrát si to tí ľudia na druhej strane neuvedomujú, no čo je horšie sú k vám povýšeneckí. Na jednu stranu nechcete prísť o príležitosť výstupu, na druhej strane si chcete vybudovať nejaký rešpekt. Často sú návrhári postavení na druhú, až tretiu koľaj pri kreditoch, ak sú vôbec zmiení. Takže neviem určito zhodnotiť, či máme dosť priestoru a kto ten priestor rozdáva.
Kdybys mohla obléknout kohokoliv na světě (dead or alive), kdo by to byl?
Určite ich mám veľa, napr. Meryl Streep, Sade, Lana Del Rey,… no prvé meno, ktoré mi zasvietilo je moja milovaná Jana Kirschner. Milujem ju, čo predstavuje, ako vystupuje. Vyrástla som na jej hudbe a veľmi ma ovplyvnila aj z hľadiska vnímania procesu tvorby. Raz mi kamarát povedal, že ak by mal moju tvorbu k niekomu priradiť tak je to ona a hoci neviem či by z toho bola nadšená Jana, ja to beriem ako najkrajší kompliment mojej tvorbe. Mimo túto moju lokálnu srdcovú záležitosť, by mi bolo cťou obliecť speváčku Raye, baví ma jej elegancia, pokora ale zároveň sebavedomie, ktoré z nej srší. Asi je pre mňa dôležitý charakter, s ktorým sa stotožním.
Máš v hlavě nějaký fashion sen, který by sis chtěla splnit ?
Asi by som len chcela, aby si tá moja tvorba našla svoje publikum, ľudí, ktorý to pochopia a bude sa im to páčiť. Možno sa im to ani nemusí páčiť, hlavne nech to v nich vyvolá nejakú emóciu. Nič z toho, čo sa mi zatiaľ podarilo som si neželala, pretože som si neverila dostatočne nato, aby som si dokázala pripustiť, že môžem byť naozaj súčasťou, takýchto akcií, časopisov… Takže to beriem iba ako odpoveď na roky mojej práce a som za to neskutočne vďačná.
Můžeš nám prozradit, na čem momentálně pracuješ a na co se můžeme těšit?
Pracujem na svojej diplomovej práci, ktorá bude opäť veľmi nostalgická, politická, ale zároveň v nej vystupujem v mnohých ohľadoch z komfortnej zóny. Teraz o nej viac povedať nemôžem ale ak sa všetko podarí tak vám ju rada predstavím na už plánovanej absolventskej prehliadke Existe26.
A nakonec – jakou radu bys dala někomu, kdo právě v módním průmyslu začíná?
Vec, ktorú som veľakrát potrebovala a potrebujem počuť ja sama: Nerozmýšľaj nad tým čo bude, proste rob! Keď sa začneš podceňovať a rozmýšľať ako sa ti nedarí, stagnuješ na mieste. Chyť materiál a rob. Uč sa na chybách, každý ich robí. Nauč sa počúvať sám seba a rozlišovať konštruktívne rady od subjektívnych názorov. Keď budeš celý čas lpnúť na názore niekoho iného, stratíš sám seba a nebudeš vedieť fungovať, keď ti nikto „neschváli tvoj návrh”. Obleč si hrošiu kožu a láskavú attitude. Nie je to ľahké a je to o drine, ktorú nikto nevidí, ale nikdy popritom nezabudni byť milý a nápomocný, nikdy nevieš kto ti pomôže naspäť. Láskavosť je zadarmo… a takýchto veci v tomto priemysle nie je veľa, haha.
